Hosťujúcou základnou školou, v ktorej sa konal už v poradí 9. ročník futbalového turnaja bola naša základná škola. V areáli školy v príjemnom prostredí sa stretli futbalisti základných škôl oblasti Poiplia - Velické Jazerá, v zastúpení ZŠ Rapovce, ZŠ Veliká nad Ipľom a ZŠ Mučín. Privítali sme ich v krojoch s chlebom a soľou. Po dobrom rozcvičení, boli naši malí futbalisti pripravení na prekonávanie súpera a jeho hernej taktiky. Nášmu mužstvu sa tento rok veľmi nedarilo strieľať góly aj keď mali veľkú podporu spolužiakov, ktorí si pre tento turnaj vytvorili aj transparenty. Žiaľ nepodarilo sa prelomiť gólovú chuť súperov.  Po ťažkých zápasoch s heslom fair play sa všetci futbalisti posilnili výbornou pizzou.  Pred vyhlásením výsledkov sa prihovoril k futbalovým tímom aj pán starosta obce Mučín pán MVDr. Zoltán Benkö a pani riaditeľka vyhlásila výsledky. Na prvom mieste skončil tím ZŠ Veľká nad Ipľom, kde mali aj najúspešnejšieho strelca s počtom nastrieľaných gólov 11. Na druhom mieste skončila ZŠ Rapovce a naša ZŠ Mučín sa umiestnila na treťom mieste. Všetkým gratulujeme a tešíme sa opäť o rok. 

„Na svete je veľa detí a na všetky slnko svieti a každé si v srdci želá, aby slnka bolo veľa. Dnes je veľký sviatok detí, hojaja, kamarátstvo srdiečka nám pospája.“ 1. jún MDD – Medzinárodný deň detí je sviatok všetkých detí, ktoré sa naň nesmierne tešia, rovnako ako sa tešili aj naši žiaci. Náš perfektný Medzinárodný deň detí bol plný sladkých prekvapení. Oslávili sme ho hrami, zábavou, súťažením, dobrou náladou a smiechom. Všetkým deťom želáme šťastné a veselé detstvo, veľa kamarátov, veľa zážitkov a pekných chvíľ v škole i doma, aby mali domov a dobrých rodičov, ktorí im budú venovať svoj čas nielen počas tohto jedného dňa v roku, ale celý rok a hlavne, aby im dali lásku a bezpečie domova.

Každoročne naši školáci vystupujú so svojim pripraveným programom na obecnej slávnosti pri príležitosti váľania mája, ukončenia mesiaca lásky. Nebolo tomu inak ani tento rok. Žiaci vyobliekaní v krásnych, vyšívaných krojoch vrátili obecenstvo do doby našich starých a prastarých mám. Ukázali prítomným krásu slovenskej ľudovej kultúry hudobno – literárnou scénkou „Páračky“, s ktorou zožali pred pár dňami veľký úspech na festivale v Detve.  Ľudové piesne, ktoré odzneli v podaní žiakov si pospevovalo aj obecenstvo. Dievčence sa v tanci vyzvŕtali až im sukne viali rovnako ako farebné mašle vo vlasoch a celú túto atmosféru dotvárala scéna ľudovej izby. Malí herci si s  úsmevom na tvári od obecenstva vyslúžili veľký potlesk a s hrdosťou si ho vychutnávali. Odmenou bolo samozrejme aj niečo pod zub a tiež aj niečo sladké. Počasie nám prialo, máj bol zvalený a tak nám neostávalo len sa rozlúčiť. Aké bolo naše vystúpenie si môžete pozrieť vo fotoalbume. 

Predchádzať úrazom detí na cestách napomáha dopravná výchova na školách. Ako sa správať v cestnej premávke si naši žiaci precvičili na dopravnom ihrisku v Lučenci. V prvej, teoretickej časti, si zopakovali prezentáciou základné pravidlá pre chodcov, cyklistov, dopravné značky a predpisy. V praktickej časti využili svoje vedomosti a orientovali sa pomocou dopravných značiek ako chodci, cyklisti s prilbami, ale aj na kolobežkách. Prostredníctvom hry deti získavali správne návyky, ktoré budú nápomocné pri riešení reálnych situácií na ceste. S prichádzajúcimi prázdninami sa blíži obdobie s vyššou frekvenciou nehôd, ktorých účastníkmi sú aj deti. Preto aj dnešné dopravné cvičenie prispelo k zlepšeniu informácií o cestnej premávke.             

Krásu našej ľudovej kultúry sme prezentovali v sobotu na 1. Slovensko – kubánskom festivale v Detve a to hudobno – literárnou scénkou „Páračky“. V krásnych krojoch sa spievali ľudové piesne, tancovalo sa a páralo sa aj perie. Celú atmosféru dotvárala aj scéna ľudovej izby. Obecenstvo odmenilo našich malých hercov  veľkým potleskom. Mali sme aj stánok s občerstvením – výborný guľáš, úžasné lokše a chutný tvarohovo –hrozienkový koláč. Príjemná vôňa nášho stánku vábila okoloidúcich návštevníkov tohto festivalu dvoch rôznych krajín a kultúr uskutočnenom v Gastro dvore pri dome kultúry v už spomínanej Detve. Počasie nám síce nedoprialo slnečné lúče, ale aj napriek tomu to bola veľmi pekná akcia. 

So začiatkom mája k nám neprišlo len teplejšie počasie, ale začiatok mája prichádza s najmilším sviatkom roku – Dňom matiek. Slovo matka je nádherné, plné sily, odhodlania, starostlivosti, istoty, pocitu bezpečia a pomoci. Je dôležité venovať našim maminkám pozornosť, objatie, pusu, či poďakovanie za ich celoročné snaženie. Deň matiek je špeciálny čas povedať našim mamám ako ich máme radi, čo pre nás znamenajú a vyjadriť im našu vďačnosť za všetko, čo pre nás urobili a naďalej robia. Tak tomu bolo aj v pondelok, kedy sme naše milé mamičky a staré mamy srdečne privítali v našej slávnostne vyzdobenej škole a pripravili sme si pre nich milé prekvapenie. Úvodné slovo patrilo pani riaditeľke, ktorá srdečne privítaním mamičiek aj hostí z obecného úradu otvorila toto slávnostné popoludnie nabité láskou a príjemnou atmosférou. Ďalej slovo patrilo pánovi starostovi a jeho príhovoru o matke ako najdôležitejšej a najkrehkejšej bytosti na svete. Po jeho slovách nasledovalo už naše prekvapenie uviazané ako kytička kvetov, voňavá piesňami a tancami. Predvedeným programom sme našim maminkám vyjadrili obrovskú vďaku za ich každodennú starostlivosť a lásku. Mama je ako kvetinka a tak náš darček pre ňu bola tiež ručne zhotovená kvetinka ako pamiatka na dnešné popoludnie, ktorou sme tú svoju maminku pozvali do tanca, no trochu iného než takého aký zažíva pri sporáku, praní, vysávaní, či umývaní riadu každučký deň. Mama je sladká ako med, aby bola ešte sladšia, druhým pozvaním a prekvapením bol chutný koláčik upečený priamo v škole. Dojímavé popoludnie plné nežných slov ukončili maminky so slzami v očiach s poďakovaním za príjemné posedenie a vytvorenie krásnej atmosféry.  

Nastal dlhoočakávaný pondelok, deň nášho odchodu do Školy v prírode v rekreačnom stredisku Hotel Hlboké, ktoré leží štyri kilometre od mesta Bojnice. Nachádza sa v čistom a nádhernom prostredí pohoria Strážovské vrchy. Nasadli sme do autobusu pred školou, poslednýkrát sme zakývali svojim rodičom a vybrali sme sa v ústrety novým zážitkom. Čakala nás prekrásna príroda a les, ktorý sme postupne spoznávali a zdolávali. Už hneď prvý deň po ubytovaní sa a naobedovaní sme sa oboznamovali s neďalekým lesom, v ktorom sme hľadali poklad. Čakali nás v ňom rôzne úlohy, za ktoré sme dostali písmená, ktoré boli kľúčom k získaniu tajničkového pokladu. Našim pokladom bolo slovo KORUNA.  Rozdelení sme boli do dvoch skupín – modrý tím Drsňákov a zelený tím s názvom Polievka. Každý deň sme mali využitý naplno. Videli sme veľa zaujímavostí pri náročnej turistike do blízkeho lesa, v krásnej oblasti Nitrianskeho Rudna. Čakali nás v ňom nie len strmé kopce, ale aj prekvapenia, ktoré si pre nás pripravila nádherná príroda ako mravenisko, krásne buky, vysoké smrekovce, obrovitánske skaliská, či melódia spevavcov.  Popoludnia sa vyznačovali aj tvorivosťou. Každá skupina mala napr. vymyslieť podľa vlastnej fantázie vlajku svojho tímu a pokrik. Využívali sme aj športový areál s preliezkami na zaujímavé hry a súťaže. Za kultúrou sme cestovali do Bojníc, navštívili najromantickejší zámok v  strednej Európe a dozvedeli sme sa veľa zaujímavostí, ktoré sa k nemu viažu. Videli sme aj na vlastné oči strašidlá, ktoré tam vraj prebývajú. Nesmierne sa nám páčila návšteva zoologickej záhrady s rozmanitými druhmi zvierat a vtáctva. Zajazdili sme si aj na koníkoch a veľmi sa nám to páčilo. Každý deň sme mali naplánované super programy, za ktoré vďačíme našim milým animátorom Tomášovi a Michalovi. Animačný program nám vypĺňal každučkú voľnú chvíľu. Večery sme trávili pri hudbe formou diskoték, súťažami a kvízmi, sledovaním rozprávky alebo aj skvelou opekačkou špakáčikov. Nemožno nespomenúť ani stravu, ktorá bola pestrá a veľmi chutná.  Nastal deň balenia, návratu a rozlúčky. Cestou domov sme sa aj tešili, aj netešili, pretože sme síce konečne išli domov k našim rodičom, ale netešili sme sa, pretože sme museli opustiť tak krásny kraj, čerstvý vzduch, krásnu prírodu Strážovských vrchov. Ďakujeme a už teraz sa tešíme na ďalšie nové zážitky budúci rok.  

Príroda je oproti nám vo výhode, pretože môže existovať bez nás, ale my bez nej nie. Dnes bol 22. apríl - Deň Zeme. Tento deň je veľmi významný pre svet, pretože práve v tento deň si ľudia pripomínajú ako je dôležité chrániť prírodu. Aj na našej škole sme si tento deň pripomenuli a to aktivitami na školskom dvore. Najprv sme si povedali niečo o našej pozemskej prírode modrobielej planéty Zem. Poukázali sme na nebezpečenstvo znečistenia a na dôležitosť starostlivosti o našu drahú a vzácnu Zem.  Naučili sme sa básničku o triedení odpadu, aby nám to triedenie išlo ľahšie. Dievčatá skrášli výsadbou skalky vstup do budovy školy, chlapci zbierali odpad a pripravili ohnisko na opekanie klobások. Pri opekaní sme hovorili o želaniach pre našu Zem a zaželali sme jej čistý vzduch bez škodlivín, čistú vodu, menej odpadu, vôňu kvetov, spev vtákov, krásu a rozmanitosť prírody, múdrosť ľudí a zachovanie života na Zemi. Našej Zemi sme tiež želali, aby ju ľudia neznečisťovali, ale práve naopak, aby si  ju chránili. Odmenou pre nás bol čistejší a skrášlený školský dvor opäť o nové rastlinky a najviac sa nám odmenila aj naša Zem krásnym počasím, ktoré bolo ako jej úsmev a tak sme sa trošku pohrali, pohojdali, či preliezali a podliezali na preliezkach. Bol to krásny deň. Nech je každý deň dňom Zeme! Prečo? Odpoveď predsa viete.

Folklorista pán Budinský z krásnej a malebnej dedinky Očová zavítal do našej školy, aby nám predstavil tradičné i netradičné hudobné nástoje používané v ľudovej hudbe. Predstavil nám a predviedol a aj vylúdil zvuky a melódiu na fujare, drumbli, píštalke, ozembuchu a gajdách, zahral nám aj na heligónke, harmonike i trombóne. No nepredvádzal svoje umenie len hraním na už spomínané hudobné nástroje, ale aj na rúre od vysávača. Vytvoril príjemnú a veselú aj tanečnú zábavu. Do tanca spomedzi obecenstva pozval štyroch chlapcov, ktorých pomenoval zbojníckymi menami a štyri tanečné partnerky -  grófky, medzi ktorými boli aj naše vyučujúce. Humor, úsmev na tvárach a tlieskanie hovorilo za všetko. Prežili sme príjemný umelecký zážitok v humorom a zábavou nabitej atmosfére pána folkloristu.

Každý človek má na niečo talent. Niekto hudobný, spevácky, tanečný, športový alebo výtvarný talent, nuž a niekto ako napríklad niektorí žiaci našej školy majú talent ako vyrušovať na vyučovaní. No a práve preto sme sa rozhodli odhaliť skryté talenty našej školy v show „X Talent“. Odkrývať talenty bola úloha poroty, ktorú tvorili Celeste Buckingham alias pani riaditeľka, speváčka operného a muzikálového spevu Sisa Lelkeš Sklovská alias pani učiteľka prvého ročníka a porotcovská dvojica Dara Rolinc a Rytmus alias žiak a žiačka tretieho ročníka. Po predstavení poroty, moderátor show X Talentu predstavil aj bojujúcich o titul show, ktorí sa nám predviedli v štyroch disciplínach - v repovaní, v elektrobugy tanci, imitácii choreografie a vo voľnej disciplíne, v ktorej súťažiaci dostali možnosť sa nám predviezť v akej oblasti majú svoj najväčší talent. Bolo dobojované, kým sa porota poradila moderátor nás -  obecenstvo  vyzval k zaspievaniu pesničky Jabĺčko od speváčky Kristíny, či máme talent na spievanie a potom nás zabával ešte hovoreným slovom.  Nakoniec nám porota oznámila víťazov show X Talentu z každého ročníka. Takže výsledky sú nasledovné: 1. ročník -  Kevin Bangó, 2. ročník -  Izabela Farkašová, 3. ročník - Norbert Markus Bangó 4. ročník - Kamil Galamb. Dobojované, dosúťažené a odhalené talenty nám ešte pózovali pred objektívom so šerpami a diplomami. Už vieme, aké vzácne talenty sa ukrývali v našej škole. Pozrite si ich aj vy vo fotoalbume. 

Páračky – páranie peria, pri ktorom gazdinej pomáhali ženy a dievčatá z dediny. Perie sa páralo večer, keď už boli ostatné práce dokončené a trvalo až do polnoci. Pri práci si ženy rozprávali rozprávky, povesti, rôzne príhody, aby práca lepšie ubehla. Žene, ktorej posledný večer počas párania peria, zostalo posledné pierko v ruke, nazývali pápernica. Toto označenie jej obyčajne zostalo až do ďalšieho párania. Súčasťou páračiek bola aj malá hostina, ktorú gazdiná vystrojila ako poďakovanie za odvedenú prácu. Takéto páračky sme si pripomenuli i my na škole ako ľudové tradície a zvyky našich starých mám. Dlhé zimné večery sa kedysi na dedinách využívali na stretávanie, robotu, ale i zábavu. Páračky – to sú zvyky, ktoré žiaci v dnešnej dobe nepoznajú. Celú atmosféru dotvárala aj gazdovská izba a žiaci s vychovávateľkami v krásnych ľudových krojoch. Na našich páračkách sa spievali pesničky ako Čie sú to kone, Už sa fašang kráti alebo U susedov tam je topoľ a tiež sa aj tancovalo na známu pesničku Tancuj, tancuj vykrúcaj. Nechýbali typické jedlá ako šišky alebo kukurica s makom. Takýmto spôsobom sme si pripomenuli život na dedinách v minulosti. Z našich páračiek nám ostali pekné práce žiakov, ktoré skrášľujú interiér školy.

Najveselším zvykom v roku sú fašiangy v mesiaci február. Je to obdobie, ktoré sa nesie v znamení  plesov  a karnevalov. Koniec fašiangov už tradične patrí aj v našej základnej škole fašiangovému karnevalu,  na ktorom dnes šantili lienka, princezná, pretekári, čarodejnica, mačka, tiger, sob ba dokonca pani Noc aj špión.  Žiaci sa svojimi krásnymi a nápaditými maskami preniesli do sveta rozprávok.  Úvod patril krátkemu pásmu básničiek, ktorým bola karnevalová zábava otvorená. Najprv sa všetky masky vtipne predstavili. Po prezentácii nasledovala  pravá fašiangová zábava so všetkým, čo k správnej zábave patrí – s dobrou muzikou a tancom. V tanci sa zvŕtali malí aj veľkí. Tanec sa striedal so súťažami, za ktoré víťazi dostali sladkú odmenu. Záver karnevalu patril pochovaniu basy slovami: „Doznela basička, zamĺkla pesnička. Odchádza zázračná muzička.“ Žiaci si svoj karneval užili a dosýtosti sa vyšantili a vyzabávali. Proste bolo veselo tak, ako sa na fašiangový karneval patrí. Takže nikto z nás kožúšok nepotreboval a určite sa nikto zimou netriasol.

Naša škola privítala dnes malých návštevníkov. Kráčali do školy ruka v ruke, v ústrety svojmu najdôležitejšiemu veľkému  kroku v ich detskom svete. S očakávaním niečoho nového a nepoznaného vkráčali do triedy, kam ich priviedli rodičia, ktorí s nedočkavosťou očakávali ako sa ich ratolesti popasujú s úlohami, ktoré sú predpokladom vstupu do veľkého sveta školy. S radosťou ich privítali aj niektorí žiaci, ktorí sa s nimi najprv zahrali, aby tak vyčarili úsmev a dobrú náladu a tak opadla z nich obava a maličký strach z nového prostredia. Budúci prváčikovia zvládali niektoré úlohy s ľahkosťou, niektoré im lámali jazýčky, iné ich  potrápili viac . Nakoniec za ich veľké úsilie a zvládnutie všetkých požadovaných úloh odchádzali s odmenou a to s papierovými múdrymi sovami, pochvalným listom a inými darčekmi ako spomienka na dnešný veľký deň v ich živote.  Už teraz sa tešíme, kedy zasadnú do svojich prváckych lavíc.

Dnes nás navštívila vzácna návšteva, ktorú sme už netrpezlivo očakávali. Zrazu zazvonil zvonček, ktorého zvuk sa ozýval po celej škole. So zatajeným dychom sme sa uprene pozerali na dvere triedy, kde sme návštevu pri krásne vyzdobenom stromčeku  hodlali privítať. Za dverami bolo počuť iba dupot ťažkých krokov a jemne cengajúci zvonček.  Odrazu sa v nich objavil nízky starček s bielou bradou a my sme hneď vedeli, že to je on - milý Mikuláš s balíčkami a v nich ukryté sladké dobroty. Mikuláša sme privítali potleskom a spevom pesničky Tichá noc, svätá noc.  Usadili sme ho tak, aby dobre videl na náš program, ktorý sme si pre neho pripravili. Tešil sa z nášho spevu i prednesu básničiek. Pochválil nás a odmenil sladkým prekvapením.  Potom sme si vianočne zasúťažili po jednotlivých ročníkoch. Vianočných kapríkov sme zaodeli do slávnostných šupiniek, zdobili „temperovou“ polevou dozlatista upečené medovníky, medovníčkom vytvorili mašličky a tiež balili vianočné balíčky.  Keď sme všetko hravo zvládli na parkete potom dosýtosti sme sa vyzabávali.

Advent je obdobie očakávania niečoho, čo má prísť a je vymedzený štyrmi nedeľami pred Štedrým večerom.  Advent sa práve dnes začal  1. adventnou nedeľou.  My sme ho  otvorili v poradí už tretím adventným trhom v obci Mučín. Trh sa konal opäť v peknom prostredí miestneho parku. Ako po uplynulé roky aj tento tretí sa niesol pod záštitou pani Vierky Hohenleitnerovej, s ktorou sme i my prispeli k pokojnému a príjemnému vytvoreniu predvianočnej atmosféry. Nechýbali stánky s rôznorodým tovarom a ani ten náš s najrôznejšími, originálnymi, vianočnými ozdôbkami vyrobenými žiakmi pod vedením vyučujúcich. Súčasťou tohto krásneho dňa bol aj program našich žiakov určený  pre všetkých zúčastneným trhovníkov – všetkým ľuďom dobrej vôle.  Žiaci  zahrali divadielko  o betlehemskom príbehu, ktorý pôsobil  citlivo, krásne s odkazom posolstva lásky a ľudskosti.  Tretí adventný trh, i keď bez bielej periny, dýchal predvianočnou atmosférou a snáď každý z nás odchádzal do svojich domovov, späť k rodinám s príjemnými a tak trochu čarovnými pocitmi približujúcich sa najkrajších sviatkov v roku -  Vianocami.

Dnes nás „navštívila“ opera. Žiaci zažili naživo a zblízka operné divadlo, ktoré bolo vtipne spracované. Na improvizovanom pódiu pred tabuľou zaznela skrátená verzia svetoznámej opery “Nápoj lásky” od talianskeho skladateľa Donizettiho. Operným príbehom nás spevácky previedol mastičkár Dulcamar, ktorý pomocou nápoja lásky, chce pomôcť nesmelému, nešťastnému a chudobnému mládencovi Nemorinovi v jeho zamilovanosti. Nemorino je beznádejne zamilovaný do krásnej dievčiny menom Adina, ktorá ho odmieta. Nešťastný mládenec si vypočul rady mastičkára o nápoji lásky, ktorý predáva a privedie každému, kto ho vypije, milú podľa svojho srdca. Doktor však Nemorinovi predá obyčajnú šumienku. Ten v nádeji, že vypil čarovný nápoj sa osmelil a začal oveľa viacej krásnej Adine nadbiehať.  Nuž tento liek však nezabral, práve naopak, dostal košom. Mastičkár teraz smutnému a sklamanému mládencovi ponúka ako liek hudbu. Všelekár a všemudrc mastičkár Dulcamar  skomponuje operu, v ktorej radostnom speve a tanci sa zblíži aj mladá dvojica. Všetko končí šťastne s tým, že tým skutočným „Nápojom lásky“ je hudba. Opäť sme prežili krásny umelecký a príjemný operný zážitok, ktorý sme ocenili veľkým potleskom. Už teraz sa tešíme na ďalšie operné divadelné zabávanie.

Vedeli ste, že aj jablká majú svoj deň? V mesiaci október je vyhlásený Svetový deň jablka. Aj my sme si tento deň na našej škole pripomenuli. Žiaci si prostredníctvom prezentácie zopakovali, čo o jablku, jabĺčku vedia. Potom sami vytvárali, vyrábali, zaspievali si pesničku, ochutnávali, krájali, zdobili a súťažili pričom spoločným menovateľom bolo jabĺčko – malý guľatý zázrak. V skupinkách žiaci pracovali na rôznych plagátoch o zdravej výžive, kde Hamčovi – chlapcovi obéznemu priraďovali pojmy, ktoré súviseli s obezitou a jej následkami a  Zdravčovi – zdravému chlapcovi priraďovali pojmy, ktoré súviseli so zdravím a zdravou životosprávou, zdravým životným štýlom. Ďalej „zavárali“ jablkový kompót, či tvorili panáčikov z jabĺčok a dievčatá pripravovali pre všetkých ovocný jabĺčkový šalát. Jablková, sladká hostina v podobe  – konzumácie ovocného pohára, jablčníka a sušených jabĺčkových čipsov bola náramne chutná. Najviac očakávanou časťou jabĺčkového dňa bolo vyhlásenie súťaže o najväčšie a o najkrajšie jablko školy. Víťazné najkrajšie jabĺčko priniesol druhák Boris Belan a víťazným najväčším jabĺčkom sa popýšil opäť druháčik Maroš Németh. Blahoželáme a zároveň sa aj tešíme na ďalšiu oslavu jabĺčka opäť o rok. Do chrúmania...chrum – chrum!

Hovorí sa, že mladosť má svoje plány, stredný vek svoje ciele a staroba svoj ľudský údel. A údel starších ľudí, povedzme si popravde, nie je dnes ani najľahší a ani najľudskejší. Staroba sa nás týka. Je prirodzenou súčasťou nášho života. Práve mesiac október je mesiacom úcty k starším a pripomína nám, aby sme si uctili seniorov a dali im najavo svoju náklonnosť. Je tu mesiac október, ktorý by mal byť pripomienkou ako si uctiť starších občanov v našom okolí. Úcta k starším by mala byť hlavne spontánna, nenásilná a sústavná. A predovšetkým by mala byť táto úcta stála a nielen v “Mesiaci úcty k starším”. Starší ľudia si ju zaslúžia. Vekom nadobudli rôzne skúsenosti, ktoré môžu odovzdávať mladším. Napokon vďačíme im za svoj život. Nezabudnime na pozdrav, ktorý je najjednoduchším prejavom ľudskej spolupatričnosti a rešpektovania iných ľudí – bez rozdielu veku. Pri tejto príležitosti boli seniori z obce pozvaní pánom starostom na príjemné posedenie spestrené kultúrnym programom, ktorého súčasťou bolo aj vystúpenie našich žiakov v krásnych krojoch. Program spestrili ľudovými tancami, básňami a piesňami. Na pamiatku žiaci seniorom venovali krásne papierové kvietky, ktoré im budú pripomínať tento pekný, októbrový podvečer.

Naša škola sa zapojila do 5. ročníka česko-slovenského projektu pre základné školy pod názvom „Záložka do knihy spája školy“ pod záštitou Slovenskej pedagogickej knižnice v Bratislave a Národného  pedagogického múzea a knižnice J. A. Komenského v Prahe.  Cieľom projektu je nadviazať kontakty s českými školami a hlavne podporiť čítanie prostredníctvom výmeny záložiek do kníh. Na základe  zaregistrovania boli vytvorené dvojice z českých a slovenských škôl, ktoré si vzájomné ako dvojica vymenia prostredníctvom pošty záložky do knihy.  Nám bola pridelená Základná škola v obci Suchdol v Česku v okrese Prostějov.  Zaujímavosťou je, že obe školy – naša i česká škola sa nachádzajú na ulici s rovnakým názvom „Lipová“. Naši žiaci sa s veľkou chuťou, nadšením  a radosťou pustili do tvorby, výroby originálnych záložiek vytvorených rôznymi technikami. Na záložkách boli stvárnené literárne postavy z rozprávok, ktoré si čítali. Dokonca si žiaci aj zahrali divadielko o O dvanastich mesiačikoch. Spoločne s pani vychovávateľkami napísali českej škole list. K listu pripojili hrnček s logom školy a vlajkou obce Mučín. Samozrejme nezabudli pribaliť ani svoje vlastnoručne s radosťou vyrobené pestrofarebné, rozprávkové záložky do kníh. O pár dní dorazilo poštové prekvapenie z Čiech. S veľkou zvedavosťou v očiach žiaci spolu s pani vychovávateľkami otvorili obálku a poprezerali si záložky českých žiakov, prečítali si list a pochutnali si na cukríkoch, ktoré boli súčasťou balíčka. Viac o tomto projekte nájdete vo fotoalbume.

Pre najmenších žiakov je škola akoby veľkým kráľovstvom múdrosti. Dnešok patril práve im. Čakalo ich slávnostné uvedenie do školského kráľovského života, aby sa stali z nich skutoční - kráľovskí prváci. Do triedy, v ktorej ich už netrpezlivo čakali starší spolužiaci vkráčali so spevom spolu so svojou pani učiteľkou cez zlatú bránu, ktorú strážili dvaja rytieri. Žiačikovia skladali skúšky, v ktorých predviedli svoju šikovnosť a vedomosti z jednotlivých predmetov. Na úvod nám ukázali, že majú skvelú pamäť, keď nám predniesli úryvok z veľmi dobre známej knihy od autorky Kristy Bendovej „Bola raz jedna trieda“.  Dokázali, že vedia aj počítať, keď pomohli nazbierať veveričke žalude do komôrky.  Prekvapením bolo divadielko starších spolužiakov o tom, ako dedko repu zasadil a poradiť si pri jej ťahaní veru sám nevedel. Pomocou tejto dobre známej rozprávky žiaci museli správne odpovedať na otázky, ktoré prezradili ich pozornosť. Po divadielku a pilnom premýšľaní  si skúšaní zaspievali a zatancovali. Potom opäť museli plniť úlohu s veľkou dávkou pozornosti a to pri hľadaní a vytváraní  písmenkových rodiniek.  Šikovnosť svojich prstov skúšali pri skladaní papierovej čiapky, v ktorej nám zaspievali aj prvácku hymnu. Napokon po všetkých zdolaných a zvládnutých úlohách zložili sľub a boli slávnostne pasovanými prvákmi školského kráľovstva. Viac o slávnostnom pasovaní prvákov približujú fotky vo fotoalbume. Tak šup kliknúť naň.